V sobotu 8. augusta 2026 sa v Hornej Mičine uskutočnil ďalší ročník tradičného podujatia Mičinskô. Spoločne sme si užili popoludnie a večer plné hudby, zábavy, tanca a príjemných stretnutí. O pestrý hudobný program sa postarali známi interpreti a nechýbala ani tombola a večerná zábava pod holým nebom.

Mičinskô tak opäť ponúklo program pre malých aj veľkých a najmä príležitosť stretnúť sa a stráviť spoločný letný deň.

Ďakujeme všetkým návštevníkom, účinkujúcim, organizátorom, dobrovoľníkom a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k príprave a priebehu podujatia.

Tohtoročný cieľ poznávacieho výletu seniorov z Hornej Mičinej inšpirovalo vyhlásenie Trenčína za európske hlavné mesto kultúry.

A tak v stredu 15. júla 2026 o 6. hodine sa 26 hornomičinských seniorov vydalo na Považie, aby si prezreli zaujímavosti tohto slovenského regiónu. Spoľahlivo ich viezol vodič autobusu Peter Kohút, ktorý pohotovo reagoval na všetky záludnosti dopravnej siete. Spočiatku účastníkov prevádzal premenlivý dážď, ktorý však ustal po príchode do cieľa výletu.

Prvou  zastávkou na trase bol Park miniatúr v obci Podolie neďaleko Piešťan.  Ide o súkromný areál, v ktorom sa nachádza vyše 100 modelov hradov a zámkov, vzácnych kostolíkov, turistických chát a iných architektonických prvkov, ktorý sa stále rozrastá o nové objekty. Naposledy bol odhalený rozsiahly Muránsky hrad v jeho pôvodnej podobe, dnes sú z neho iba  ruiny. Veru sa Mária Zimová čudovala, ako kedysi vyzeral, pretože ho pár dní predtým navštívila v jeho súčasnej podobe. Krásne je spracovaný Bratislavský hrad, ale aj Oravský hrad či Krásna Hôrka. Samozrejme, nachádza sa tam aj Trenčiansky hrad, tak si ho Mičinčania dobre obzreli, pretože tam smerovali ich ďalšie kroky. Majitelia zaujímavého areálu majú ešte veľa čo robiť, pretože tam zatiaľ chýba Zvolenský či Ľupčiansky zámok. Návštevníkom je však k dispozícii nielen sociálne zázemie, ale aj predajňa suvenírov a základného občerstvenia.

Výletníci pokračovali v ďalšej ceste v smere do Trenčína, pričom sa im naskytol aspoň krátky výhľad na Čachtický hrad. Už-už boli skoro v Trenčíne, keď ich stopla vážna dopravná nehoda. Nepríjemné bolo, že mali rezervovanú jazdu Vláčikom Matúša Čáka na hrad z južnej brány. Našťastie,  po telefonáte ich vláčik počkal, a tak sa začala približne 20 minútová jazda najskôr po centre mesta, ktorá prešla do príjemného lesoparku Brezina. Tento priestor je venovaný športovo-oddychovým aktivitám obyvateľov (lezecké trate, tarzánia, bežecké cestičky a pod.). Bolo vidieť, že je hojne využívaný. Lesopark prechádza do Čerešňového sadu. Tam jazda končí na úrovni južného vstupu do Trenčianskeho hradu. Výletníci si jazdu turistickým vláčikom pochvaľovali (viacerí takým šli prvýkrát), ušetrila im energiu na prehliadku zložitými zákutiami hradného komplexu.

Nasledovala prehliadka hradu po veľkom okruhu, ktorý sa začínal pri studni lásky (známa legenda o Omarovi a Fatime) a pokračoval náročným stúpaním do hradných palácov. Od sprievodcu sa dozvedeli historické súvislosti: kto tu sídlil a panoval od 11. storočia (Matúš Čák Trenčiansky, Ľudovít  I. Veľký, Žigmund Luxemburský, či Štefan Zápoľský) a čo sa tu za tie storočia udialo. Nechýba tu ani kópia najstaršieho rímskeho nápisu na trenčianskej skale z roku 179 n. l.: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré táborilo v Laugariciu  v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť Maximianus, legát  II. Pomocnej légie.

Hrad sa stal r. 1953 národnou kultúrnou pamiatkou. Samozrejme, podľa stupňa schopností absolvovali mičinskí seniori prehliadku v takej dĺžke, koľko vládali. Tí najzdatnejší  to dotiahli až na vrchol Matúšovej veže, odkiaľ mali nádherné výhľady na považskú panorámu.

A to ich čakal takisto náročný zostup do centra mesta po nespočetných schodoch a prudších chodníkoch. V teplom počasí to dalo riadne zabrať.

Našťastie ich dolu čakal autobus a odviezol ich do OC Max, kde mali zabezpečený obed. Chutné jedlo a rýchla obsluha bola pre unavených turistov vítaná odmena.

Potom už nasledovala pokojná cesta domov a hodnotenie prežitého dňa, naplneného zaujímavými zážitkami a dojmami.

Treba poďakovať všetkým, ktorí finančne a organizačne zabezpečili výlet – obecnému úradu a starostovi Ivanovi Lenárovi, vedúcej Centra seniorov Eme Zacharovej a ďalším, ktorí priložili ruku k dielu.

Účastníci výletu budú iste v dobrom spomínať na síce náročný, ale príjemný deň!

Jana Borguľová Hornomičinská

Oslobodenie obce Horná Mičiná, sme si pripomenuli výročím oslobodenia obce a položením kytice pri pomníku padlých vojakov.

Dňa 7.3.2026 sa uskutočnilo v sále OÚ posedenie pre ženy obce pri príležitosti osláv MDŽ.

Rok 2025 je na Slovensku venovaný 210. výročiu narodenia a 70. výročiu úmrtia významnej osobnosti slovenského národného hnutia Ľudovítovi Štúrovi (*28. 10. 1815 Uhrovec – +12. 1. 1856 Modra). Aj  obyvatelia Hornej Mičinej si ho v rôznej podobe pripomínajú, veď už v lete sa konal výlet do jeho rodiska Uhrovec, ktorý organizovala ev. farnosť. Jemu bol z časti venovaný aj deň farnosti v Môlči.

Blížiaci sa termín výročia povzbudil členov Centra seniorov k aktivite v neďalekom Zvolene a Ostrej Lúke. Tam možno nájsť stopy Štúrovho pôsobenia v spojení s rodinou grófa Ostrolúckeho, z ktorého vzišlo jeho zvolenie za vyslanca mesta Zvolen v Uhorskom sneme r. 1848. A tak 22. októbra 2025 sa 29 účastníkov vybralo bližšie sa pozrieť na tie pamätné miesta. Dokonca im žičilo aj inak nie veľmi priaznivé jesenné počasie.

Prvou zastávkou bolo centrum Zvolena, kde je v parčíku Ľ. Štúra umiestnený jeho pamätník s bustou, ktorej autorom je ak. sochár Ján Kulich. Odhalený bol v októbri 1966 a je často využívaný pri dejinných udalostiach. Aj mičinskí seniori položili k nemu veniec so slovenskou trikolórou. Pripomenuli si Štúrovo účinkovanie v prospech slovenského národa, ktoré sa vo Zvolene výdatne podporuje pomenovaním rôznych miest a inštitúcií – Ulica Ľ. Štúra, spomínaný parčík, Gymnázium Ľ. Štúra, Krajská knižnica Ľ. Štúra, súťaž Štúrov Zvolen a množstvo ďalších aktivít. A pritom je iróniou, že Štúr v meste nikdy nebol, prinajmenšom nie sú o tom žiadne doklady!  Cestou z parčíka k budove Lesníckeho a drevárskeho múzea na námestí si seniori všimli aj malý nekonvenčný pamätník venovaný básnikovi a textárovi Jožovi Urbanovi, ako aj bustu spisovateľa Jozefa Cígera Hronského. Potom už nasledovala prehliadka spomínaného múzea, na jeho budove je umiestnená impozantná pamätná tabuľa upozorňujúca, že práve v nej mestská rada zvolila Štúra za svojho vyslanca. Múzeum popri iných expozíciách ponúka na prehliadku osobitnú miestnosť venovanú rodine Ostrolúckych. A práve tá nás teraz najviac zaujímala. Pomerne veľká miestnosť uchováva časť pozostalosti, ktorá bola uchovaná v ich sídelnom kaštieli v Ostrej Lúke. Našťastie sa ju podarilo zachrániť v depozite zvolenského múzea. V roku 2015 zo zbierok sprístupnili samostatnú atraktívnu expozičnú miestnosť. Sprevádzal nás lektor p. Meszáros, ktorý nám podrobne a pútavo priblížil genézu vzťahu mladého Ľudovíta s vplyvnou šľachtickou rodinou, ktorej súčasťou bola aj mladá Adela. V expozícii je vystavená časť ich bohatej knižnice, Adelin spinet, na ktorom hrávala, písací stolík ako aj spoločenské sedenie. Nechýbajú ani rôzne písomnosti a drobné predmety. Raritou je jediná knižka v slovenskom jazyku, ktorú im osobne podaroval Ľudovít Štúr – Nárečja slovenskô alebo potreba písania v tomto nárečí z roku 1846. Bolo čo obdivovať, ale bolo treba pokračovať v putovaní.

Po krátkej ceste sme sa dostali do Ostrej Lúky, kde nás hneď zaujal krásne zrekonštruovaný kaštieľ, ktorý si za roky existencie prešiel rozličnými peripetiami. Pre skazou ho zachránil bratislavský podnikateľ  Róbert Dičér, ktorý ho odkúpil s vedomím, že zachová ducha jeho pôvodných majiteľov. V jednej z bášt je zo záhrady voľne prístupná Pamätná izba Ostrolúckych, v ktorej sa možno oboznámiť s históriou rodiny, ktorá tak pomohla Štúrovi v jeho úsilí obrodiť slovenský národ. V blízkosti kaštieľa je rodinná hrobka, kde je pochovaná aj mladá Adela Ostrolúcka, ktorá Štúra svojím vzdelaním, rozhľadenosťou a jazykovou výbavou tak upútala. Aj jej mičinskí seniori položili veniec na pamiatku.

Neveľká obec má okrem toho ešte ďalšiu atrakciu, ku ktorej im dopomohol spomínaný bratislavský podnikateľ – Múzeum vidieka. Starší gazdovský dom kúpil a ponúkol ho na rozsiahlu expozíciu tradičného bývania, ktorý stojí za prehliadku!

Bohatí na zážitky a informácie zakončili seniori putovanie na dobrom obede v Čertovej kolibe pri Budči.

Jana Borguľová

Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí sa 9. augusta 2025 zúčastnili na oslavách Dňa obce – Mičinskô v športovom areáli pri Obecnom úrade.

Bol to deň plný hudby, tanca, chutného jedla a dobrej nálady. Nezabudnuteľnú atmosféru dotvorila vôňa tradičných pochúťok – luteránskej procesie, mičinského guláša, držiek a harule. Veľká vďaka patrí všetkým účinkujúcim, organizátorom, dobrovoľníkom a sponzorom, ktorí prispeli k úspechu tejto akcie.

Tešíme sa, že sme mohli spoločne stráviť tento krásny deň a už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie!

Ďakujeme za krásny Deň detí!

Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili Dňa detí organizovaného obecným úradom.

Deti si užili popoludnie plné zábavy – štyri nafukovacie hrady, desať športových stanovíšť, maľovanie na tvár, fantastické sokoliarske vystúpenie a obľúbenú penovú šou, na ktorú sa každý rok všetci tešia najviac.

Ako sladká odmena ich čakali francúzske palacinky a cukrová vata.

Veľké poďakovanie patrí všetkým ženám a študentom – dobrovoľníkom, ktorí sa podieľali na príprave tohto výnimočného dňa.

Ďakujeme, že ste ho strávili s nami. Veríme, že ste si ho užili – a už teraz sa tešíme na ďalší ročník!