Rok 2025 je na Slovensku venovaný 210. výročiu narodenia a 70. výročiu úmrtia významnej osobnosti slovenského národného hnutia Ľudovítovi Štúrovi (*28. 10. 1815 Uhrovec – +12. 1. 1856 Modra). Aj obyvatelia Hornej Mičinej si ho v rôznej podobe pripomínajú, veď už v lete sa konal výlet do jeho rodiska Uhrovec, ktorý organizovala ev. farnosť. Jemu bol z časti venovaný aj deň farnosti v Môlči.
Blížiaci sa termín výročia povzbudil členov Centra seniorov k aktivite v neďalekom Zvolene a Ostrej Lúke. Tam možno nájsť stopy Štúrovho pôsobenia v spojení s rodinou grófa Ostrolúckeho, z ktorého vzišlo jeho zvolenie za vyslanca mesta Zvolen v Uhorskom sneme r. 1848. A tak 22. októbra 2025 sa 29 účastníkov vybralo bližšie sa pozrieť na tie pamätné miesta. Dokonca im žičilo aj inak nie veľmi priaznivé jesenné počasie.
Prvou zastávkou bolo centrum Zvolena, kde je v parčíku Ľ. Štúra umiestnený jeho pamätník s bustou, ktorej autorom je ak. sochár Ján Kulich. Odhalený bol v októbri 1966 a je často využívaný pri dejinných udalostiach. Aj mičinskí seniori položili k nemu veniec so slovenskou trikolórou. Pripomenuli si Štúrovo účinkovanie v prospech slovenského národa, ktoré sa vo Zvolene výdatne podporuje pomenovaním rôznych miest a inštitúcií – Ulica Ľ. Štúra, spomínaný parčík, Gymnázium Ľ. Štúra, Krajská knižnica Ľ. Štúra, súťaž Štúrov Zvolen a množstvo ďalších aktivít. A pritom je iróniou, že Štúr v meste nikdy nebol, prinajmenšom nie sú o tom žiadne doklady! Cestou z parčíka k budove Lesníckeho a drevárskeho múzea na námestí si seniori všimli aj malý nekonvenčný pamätník venovaný básnikovi a textárovi Jožovi Urbanovi, ako aj bustu spisovateľa Jozefa Cígera Hronského. Potom už nasledovala prehliadka spomínaného múzea, na jeho budove je umiestnená impozantná pamätná tabuľa upozorňujúca, že práve v nej mestská rada zvolila Štúra za svojho vyslanca. Múzeum popri iných expozíciách ponúka na prehliadku osobitnú miestnosť venovanú rodine Ostrolúckych. A práve tá nás teraz najviac zaujímala. Pomerne veľká miestnosť uchováva časť pozostalosti, ktorá bola uchovaná v ich sídelnom kaštieli v Ostrej Lúke. Našťastie sa ju podarilo zachrániť v depozite zvolenského múzea. V roku 2015 zo zbierok sprístupnili samostatnú atraktívnu expozičnú miestnosť. Sprevádzal nás lektor p. Meszáros, ktorý nám podrobne a pútavo priblížil genézu vzťahu mladého Ľudovíta s vplyvnou šľachtickou rodinou, ktorej súčasťou bola aj mladá Adela. V expozícii je vystavená časť ich bohatej knižnice, Adelin spinet, na ktorom hrávala, písací stolík ako aj spoločenské sedenie. Nechýbajú ani rôzne písomnosti a drobné predmety. Raritou je jediná knižka v slovenskom jazyku, ktorú im osobne podaroval Ľudovít Štúr – Nárečja slovenskô alebo potreba písania v tomto nárečí z roku 1846. Bolo čo obdivovať, ale bolo treba pokračovať v putovaní.
Po krátkej ceste sme sa dostali do Ostrej Lúky, kde nás hneď zaujal krásne zrekonštruovaný kaštieľ, ktorý si za roky existencie prešiel rozličnými peripetiami. Pre skazou ho zachránil bratislavský podnikateľ Róbert Dičér, ktorý ho odkúpil s vedomím, že zachová ducha jeho pôvodných majiteľov. V jednej z bášt je zo záhrady voľne prístupná Pamätná izba Ostrolúckych, v ktorej sa možno oboznámiť s históriou rodiny, ktorá tak pomohla Štúrovi v jeho úsilí obrodiť slovenský národ. V blízkosti kaštieľa je rodinná hrobka, kde je pochovaná aj mladá Adela Ostrolúcka, ktorá Štúra svojím vzdelaním, rozhľadenosťou a jazykovou výbavou tak upútala. Aj jej mičinskí seniori položili veniec na pamiatku.
Neveľká obec má okrem toho ešte ďalšiu atrakciu, ku ktorej im dopomohol spomínaný bratislavský podnikateľ – Múzeum vidieka. Starší gazdovský dom kúpil a ponúkol ho na rozsiahlu expozíciu tradičného bývania, ktorý stojí za prehliadku!
Bohatí na zážitky a informácie zakončili seniori putovanie na dobrom obede v Čertovej kolibe pri Budči.
Jana Borguľová
