Tohtoročný cieľ poznávacieho výletu seniorov z Hornej Mičinej inšpirovalo vyhlásenie Trenčína za európske hlavné mesto kultúry.
A tak v stredu 15. júla 2026 o 6. hodine sa 26 hornomičinských seniorov vydalo na Považie, aby si prezreli zaujímavosti tohto slovenského regiónu. Spoľahlivo ich viezol vodič autobusu Peter Kohút, ktorý pohotovo reagoval na všetky záludnosti dopravnej siete. Spočiatku účastníkov prevádzal premenlivý dážď, ktorý však ustal po príchode do cieľa výletu.
Prvou zastávkou na trase bol Park miniatúr v obci Podolie neďaleko Piešťan. Ide o súkromný areál, v ktorom sa nachádza vyše 100 modelov hradov a zámkov, vzácnych kostolíkov, turistických chát a iných architektonických prvkov, ktorý sa stále rozrastá o nové objekty. Naposledy bol odhalený rozsiahly Muránsky hrad v jeho pôvodnej podobe, dnes sú z neho iba ruiny. Veru sa Mária Zimová čudovala, ako kedysi vyzeral, pretože ho pár dní predtým navštívila v jeho súčasnej podobe. Krásne je spracovaný Bratislavský hrad, ale aj Oravský hrad či Krásna Hôrka. Samozrejme, nachádza sa tam aj Trenčiansky hrad, tak si ho Mičinčania dobre obzreli, pretože tam smerovali ich ďalšie kroky. Majitelia zaujímavého areálu majú ešte veľa čo robiť, pretože tam zatiaľ chýba Zvolenský či Ľupčiansky zámok. Návštevníkom je však k dispozícii nielen sociálne zázemie, ale aj predajňa suvenírov a základného občerstvenia.
Výletníci pokračovali v ďalšej ceste v smere do Trenčína, pričom sa im naskytol aspoň krátky výhľad na Čachtický hrad. Už-už boli skoro v Trenčíne, keď ich stopla vážna dopravná nehoda. Nepríjemné bolo, že mali rezervovanú jazdu Vláčikom Matúša Čáka na hrad z južnej brány. Našťastie, po telefonáte ich vláčik počkal, a tak sa začala približne 20 minútová jazda najskôr po centre mesta, ktorá prešla do príjemného lesoparku Brezina. Tento priestor je venovaný športovo-oddychovým aktivitám obyvateľov (lezecké trate, tarzánia, bežecké cestičky a pod.). Bolo vidieť, že je hojne využívaný. Lesopark prechádza do Čerešňového sadu. Tam jazda končí na úrovni južného vstupu do Trenčianskeho hradu. Výletníci si jazdu turistickým vláčikom pochvaľovali (viacerí takým šli prvýkrát), ušetrila im energiu na prehliadku zložitými zákutiami hradného komplexu.
Nasledovala prehliadka hradu po veľkom okruhu, ktorý sa začínal pri studni lásky (známa legenda o Omarovi a Fatime) a pokračoval náročným stúpaním do hradných palácov. Od sprievodcu sa dozvedeli historické súvislosti: kto tu sídlil a panoval od 11. storočia (Matúš Čák Trenčiansky, Ľudovít I. Veľký, Žigmund Luxemburský, či Štefan Zápoľský) a čo sa tu za tie storočia udialo. Nechýba tu ani kópia najstaršieho rímskeho nápisu na trenčianskej skale z roku 179 n. l.: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré táborilo v Laugariciu v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť Maximianus, legát II. Pomocnej légie.
Hrad sa stal r. 1953 národnou kultúrnou pamiatkou. Samozrejme, podľa stupňa schopností absolvovali mičinskí seniori prehliadku v takej dĺžke, koľko vládali. Tí najzdatnejší to dotiahli až na vrchol Matúšovej veže, odkiaľ mali nádherné výhľady na považskú panorámu.
A to ich čakal takisto náročný zostup do centra mesta po nespočetných schodoch a prudších chodníkoch. V teplom počasí to dalo riadne zabrať.
Našťastie ich dolu čakal autobus a odviezol ich do OC Max, kde mali zabezpečený obed. Chutné jedlo a rýchla obsluha bola pre unavených turistov vítaná odmena.
Potom už nasledovala pokojná cesta domov a hodnotenie prežitého dňa, naplneného zaujímavými zážitkami a dojmami.
Treba poďakovať všetkým, ktorí finančne a organizačne zabezpečili výlet – obecnému úradu a starostovi Ivanovi Lenárovi, vedúcej Centra seniorov Eme Zacharovej a ďalším, ktorí priložili ruku k dielu.
Účastníci výletu budú iste v dobrom spomínať na síce náročný, ale príjemný deň!
Jana Borguľová Hornomičinská