Za poznaním krás Slovenska do Liptovského Mikuláša

Jesenný výlet hornomičinských  seniorov v stredu 14. októbra 2026 smeroval na severovýchod – do okresného mesta Liptovský Mikuláš. Zvyčajne sa do tohto kraja uberáme za nádhernou prírodou,  športom, či  pietnou spomienkou na vojnové udalosti  v priestore ústredného vojenského cintorína Háj Nicovô. Tentoraz sme chceli vidieť, čo ponúka z hľadiska mestských historických pamiatok.

Bohatý program sme začali so sprievodkyňou informačného centra Ing. Hoferekovou, ktorá nás počas hodinovej prechádzky oboznámila so základnými údajmi o prírodných pomeroch a historických udalostiach, ktoré formovali toto mesto. V súčasnosti ako okresné sídlo má 30 tisíc obyvateľov, a popri hospodárskych aktivitách  sa rozvíja ako centrum  cestovného ruchu  a športu. Sami sme mohli sledovať čulý stavebný ruch a hlučnejšiu  prevádzku bežných mestských činností.

Tohto roku si mesto pripomína 740. výročie založenia, čo vidieť na pútačoch a aktuálnom nápise názvu mesta na hlavnom námestí.  Popri oficiálnych informáciách  nám  sprievodkyňa ponúkla aj tie neoficiálne legendy, ktoré sú soľou a spestrením života každej komunity. Poukázala aj na typickú architektúru domov na námestí.  Zašli sme aj k novšej zaujímavej fontáne mesta, ktorá na dvoch mramorových stenách ponúka mená všetkých významných rodákov, a že ich je požehnane. Z tých najzaujímavejších uvádzame Janka Kráľa, Jána L. Bellu, Kolomana Sokola, Martina Rázusa, Jozefa B. Klemensa, Zola Palugaya, samostatná stena je venovaná Aurelovi Stodolovi, významnému vynálezcovi, profesorovi, strojnému inžinierovi, zakladateľovi teórie parných a plynových turbín, ktorého uznával aj Albert Einstein.

Zašli sme k národnej kultúrnej pamiatke Čierny orol, kde sa konali rôzne významné udalosti. Pre nás bolo potešujúce dozvedieť sa, že sa tu r. 1830 konalo prvé uvedenie divadelnej hry nášho rodáka Jána Chalupku Kocúrkovo! Objekt je známy aj pre udalosti súvisiace s robotníckym hnutím a prvou manifestáciou 1. mája 1918.  Neďaleko sa nachádza objekt Tranoscia, ktorý je známy ako tlačiareň a vydavateľstvo ev. spisby. Pristavili sme sa pri katolíckom kostole sv. Mikuláša, pri ktorom je umiestnená socha štúrovského básnika – búrliváka Janka Kráľa a neďaleko nej aj celkom nový objekt  pamätníka, venovaného Jurajovi  Tranovskému. V strede námestia dominuje veľká budova bývalého župného úradu, kde súdili Juraja Jánošíka. V jednom rohu námestia je pekne obnovený objekt, kde je zriadená galéria svetovo významného maliara Kolomana Sokola.

Na záver nás  sprievodkyňa zaviedla k nádhernej budove židovskej synagógy, kde nás odovzdala do rúk odbornej pracovníčke Mestského múzea Janka Kráľa, ktoré ju spravuje. Tá nás oboznámila s dejinami židovskej náboženskej obce, ktorá bola svojho času naozaj jedinečná. Je naozaj škoda, že tento unikátny objekt s pôvodne nádhernou výzdobou chátra. Nemá ani vyhliadky na skorú úpravu pre zložité majetkové pomery.

Po tejto časti prehliadky mesta nasledovala obedná prestávka, aby sme nabrali sily na ďalšie plánované zastávky.

Začali sme návštevou starej ev. fary, kde je umiestnená expozícia spolku Tatrín, predchodcu Matice slovenskej.  Novšia inštalácia podáva zaujímavé informácie o tejto časti slovenských národných dejín , podporené aj „hovoriacimi“ portrétmi M. M. Hodžu  a J. Janošku  ich výrokmi o národe. Stojí za návštevu!

Nasledovala prehliadka jedného z veľkých ev. kostolov na Slovensku, kde sa vmestí 1.400 veriacich. Okolo oltára je umiestnených viacero pamätných tabúľ, venovaných vzácnym  kazateľom  tohto cirkevného zboru. V uvedenej  časti mesta je umiestnená aj veľká Galéria P. M. Bohúňa, kde sa nachádzajú vzácne obrazy a sochy našich významných umelcov.

Od minulosti k súčasnosti – hneď nato sme sa pobrali do neďalekého mestského priestoru, kde bolo pred pár dňami odhalené  nové veľké súsošie, venované olympijským víťazom – Petre Vlhovej, Michalovi Martikánovi a Elene Kaliskej.  Samozrejme, urobili sme si tam fotografie, ktoré nám budú pripomínať, komu  máme v ďalších sezónach držať palce!

Pomaly sme sa blížili k záveru – v miestnej časti Vrbica nás už čakal sprievodca expozície Rázusovie domu pán Štefan Packa. Malý domček učupený medzi panelákmi pôsobí útlo, ale jeho vnútro má bohatý obsah. Predstavuje esenciu  chudobných podmienok, za ktorých  sa zrodili vzácni predstavitelia slovenskej literatúry – súrodenci Martin a Mária Rázusovci. Okrem kníh a fotografií sme si mohli prehliadnuť interiér dobového bývania rodiny, ako aj záhradku, kde sa v lete konajú literárne podujatia.  Expozícia je doplnená výstavou o histórii Vrbice, ktorá sa postavila na nohy vďaka pltníctvu . V roku 1923 sa aj s ďalšími časťami okolia spojili do mesta s názvom Svätý Mikuláš.

Unavení, ale bohatší o poznanie jedného zaujímavého slovenského mesta,  sme nasadli do autobusu . Jeho vodič, pán Lukniš, mal pochopenie pre naše záujmy v autami preplnenom meste, kde s autobusom zložito manévroval  podľa našich  požiadaviek. Ďakujeme!

Treba povedať, že sme zďaleka nenavštívili všetky  zaujímavosti mesta,  kvôli  nedostatku času sme nenazreli do Múzea ochrany prírody a jaskyniarstva s novou atraktívnou expozíciou. Vynechali sme aj kontaktnú výstavu Príbeh vody v Múzeu J. Kráľa, ktorá rozpráva o vodnom diele Liptovská Mara. Žiaľ, nedostalo sa nám času na sledovanie osudu našej zbojníckej legendy Juraja Jánošíka – v Mikuláši je možnosť navštíviť mučiareň  v centre mesta i popravisko v neďalekom  Okoličnom. A tak nám zostalo iba pristaviť sa náhodou  pri odloženej kópii šibenice s veľkým hákom, ktorý kati zabodli pod ľavé zbojníkove rebro!

Účastníci zájazdu dostali aspoň ďalšie tipy na prehliadku mesta niekedy v budúcnosti napríklad s vnúčatami… Ďakujeme pánovi starostovi a obecnému úradu za možnosť spestriť si  jesenné dni zážitkom, na ktorý si budeme počas zimy radi spomínať!

 

Jana Borguľová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zverejnil / 19 októbra, 2026