Malý zajko v tráve čupí,

sleduje,jak jar sa budí.

Všetko živé raduje sa,

na Veľkú noc hotuje sa.

Privítajme sviatky jari,

nech sa všetkým dobre darí.

Požehnané veľkonočné sviatky

a veľa zdravej vody vám praje obecný úrad Horná Mičiná.

Za zvonenia zvonov sa v nedeľu 23. marca 2025 o 15. hodine začala spomienková slávnosť pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Hornej Mičinej. Presne v deň príchodu vojska rumunskej armády pred desiatkami rokov si miestni obyvatelia pripomenuli koniec druhej svetovej vojny, ktorá poznamenala aj životy mužov a žien v obci. Časť z nich padla v bojoch, časť priamo doma počas bojov pri oslobodzovaní.

Obecný úrad, ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Denné centrum seniorov spolu s ev. cirkevným zborom pripravili dôstojnú podobu pietneho okamihu pri pamätnej tabuli na obecnom úrade. Na úvod sa prítomným prihovoril starosta obce Ivan Lenár a vyzval ich na uctenie si pamiatky padlých  minútou ticha.

Ďalšia časť sa už konala v priestoroch denného centra. Tam predniesla Anna Martincová sugestívnu protivojnovú báseň Márie Rázusovej Martákovej Všetkým, čo vojnu chcú. Nasledoval príhovor ev. farára Daniela Duraja, v ktorom sa vyznal so svojimi pocitmi vo vzťahu k vojne a mieru. Predsedníčka ZO SZPB Mária Zimová vo svojom vystúpení priblížila historické chvíle oslobodzovania obce na základe zápisu v kronike a monografii obce. K spomienkam sa pridali aj ďalší účastníci – Mária Saktorová aj Ignác Obrcian, ktorí osobne zachytili rozprávanie svedkov oných čias pre nasledujúce generácie. Jedinečnou pamiatkou, ktorá sa v januári t.r. navrátila do Hornej Mičinej, je rukou písaná kronika obce, ktorú do r. 1950 spracovával bývalý učiteľ a riaditeľ miestnej školy Ján Ferjanček. Obci ju venovala jeho dcéra, žijúca v Bratislave, Viera Hegerová. Spolu so školskou kronikou si prítomní mohli obe poprezerať a načrieť tak do minulosti Hornej Mičinej.

Poďakovanie patrí všetkým, čo sa zaslúžili o prípravu a realizáciu tohto spomienkového podujatia. Želajme si, aby sme sa v budúcnosti  nemuseli obávať o svoj mierový život.

Jana Borguľová

V stredu 20. novembra 2024 sa v hornomičinskom centre seniorov uskutočnila veľmi zaujímavá beseda, ktorú spoluorganizovala ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Téma bola vážna a ťažká – obdobie holokaustu na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu sa podarilo vďaka autorke knihy Alice Frűhwaldovej, jej dcére  Miriam a vydavateľovi Augustínovi Rosovi dať podujatiu ľudský rozmer cez vyrozprávanie konkrétneho osudu židovskej rodiny Bergerovcov a ich anabázu pri záchrane svojich životov za veľkej pomoci dobrých a súcitných obyvateľov neďalekých obcí pri Banskej Bystrici.

Autorka ako dcéra ťažko skúšaných rodičov, ktorým sa podarilo prežiť útrapy rasového prenasledovania, vnímala po čase ako svoju povinnosť zaznamenať rodinnú ságu s uvedenou historickou záťažou nielen pre svojich najbližších, ale aj pre širšiu verejnosť. Sústredila sa nielen na fakty a dokumenty, ale najmä na vykreslenie citových väzieb v rodine, ich zvyklostí a každodenných činností.

Mladá rodina sa po vojne usadila v Banskej Bystrici a prijala priezvisko Belan, ich deti sa výrazne začlenili do pracovného aj spoločenského života. Syn Ivan sa stal lekárom  – gynekológom, dcéra Alica učiteľkou. Už sa rozrástli o vlastné deti a vnúčatá, rod pokračuje.

Kniha je vybavená množstvom fotografií a dokumentov, ktoré približujú čitateľom dobové i súčasné súvislosti a miesta udalostí. Po prvýkrát vyšla v Múzeu SNP (2020), potom (2022) sa jej ujal Augustín Rosa, majiteľ vydavateľstva Pro, s.r.o., ktorý žije v Hornej Mičinej. Dal jej exkluzívnejšiu podobu v slovenskom i anglickom jazyku. Preto mohla autorka s knihou vycestovať do USA, aby aj tam sprostredkovala časť našej boľavej histórie.

Treba zaznamenať, že časť prítomných účastníkov, najmä účastníčok, poznala uvedenú rodinu a jej členov cez ich prácu a život z vlastnej skúsenosti. Aj preto ocenili tú časť knihy, v ktorej sa hovorí o ich rodinnom živote a zvyklostiach. Zaujala ich napr. pasáž, kde sa uvádza ako obľúbený rodinný zákusok Štolwerkové  rezy. Zaujímali sa preto o recept, ktorý im pani Alica následne vďačne poslala. Potešila ich aj možnosť uvedenú knihu si zakúpiť a dať si ju podpísať od samotnej autorky.                                                                                    Veľké dejinné udalosti často vnímame iba cez základné fakty, roky a niektoré mená. Zvyčajne sa nás osobne nedotýkajú. Až keď ich spoznáme cez miestne reálie a konkrétnych ľudí,  precítime atmosféru doby a navždy sa nám vryjú do pamäti.

Jana Borguľová