{"id":3327,"date":"2022-10-29T09:46:22","date_gmt":"2022-10-29T07:46:22","guid":{"rendered":"https:\/\/www.hornamicina.eu\/web\/?p=3327"},"modified":"2022-10-29T09:47:19","modified_gmt":"2022-10-29T07:47:19","slug":"tabula-rodaka-odhalena-august-h-krcmery","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.hornamicina.eu\/web\/tabula-rodaka-odhalena-august-h-krcmery\/","title":{"rendered":"Pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea rod\u00e1ka odhalen\u00e1 – August H. Kr\u010dm\u00e9ry"},"content":{"rendered":"

Rok 1822 je pre slovensk\u00fd n\u00e1rodn\u00fd \u017eivot siln\u00fd z h\u013eadiska narodenia viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch \u0161t\u00farovsk\u00fdch dejate\u013eov ako Janko Kr\u00e1\u013e, J\u00e1n Francisci Rimavsk\u00fd, J\u00e1n Kalin\u010diak, \u0160tefan Marko Daxner a\u00a0mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed. Matica slovensk\u00e1 pr\u00e1vom vyhl\u00e1sila tento rok za Rok odkazu \u0161t\u00farovcov. K\u00a0nim mo\u017eno bezosporu prir\u00e1ta\u0165 aj rod\u00e1ka z\u00a0Hornej Mi\u010dinej \u2013 Augusta Horislava Kr\u010dm\u00e9ryho. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich boli b\u00e1snici alebo\u00a0prozaici, ale August H. Kr\u010dm\u00e9ry sa prejavoval predov\u0161etk\u00fdm ako hudobne zdatn\u00e1 a\u00a0tvoriv\u00e1 osobnos\u0165. Do kult\u00farnej hist\u00f3rie sa zap\u00edsal predov\u0161etk\u00fdm v\u00a0spojen\u00ed s\u00a0Andrejom Sl\u00e1dkovi\u010dom a\u00a0ich spolo\u010dnou hymnickou pies\u0148ou\u00a0 Hoj\u017ee, Bo\u017ee<\/em>, jak to bol\u00ed, ke\u010f sa juna\u010d roztrat\u00ed, <\/em>ktor\u00e1 sa spieva pri v\u00fdznamn\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach. Napriek tomu, \u017ee od jej vzniku okolo roku 1860 uplynulo viac ako jeden a\u00a0pol storo\u010dia, ni\u010d nestratila zo svojej aktu\u00e1lnosti…<\/strong><\/p>\n

V\u00a0stredu 19. okt\u00f3bra 2022 popoludn\u00ed vyvrcholila v\u00a0obci Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 nieko\u013ekomesa\u010dn\u00e1 pr\u00edprava na d\u00f4stojn\u00e9 uctenie si pamiatky tohto n\u00e1rodn\u00e9ho dejate\u013ea. Obec spolu s\u00a0evanjelick\u00fdm a.v. zborom, Maticou slovenskou a\u00a0Odbo\u010dkou Spolku slovensk\u00fdch spisovate\u013eov v\u00a0Banskej Bystrici zabezpe\u010dili spomienkov\u00fa sl\u00e1vnos\u0165, v\u00a0r\u00e1mci ktorej odhalili na budove ev. fary pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu (v\u00fdtvarn\u00fd n\u00e1vrh Jaroslav Uhel). \u00davod patril piesni Kopala studienku, ktor\u00fa A. H. Kr\u010dm\u00e9ry\u00a0 ako \u013eudov\u00fa piese\u0148 zachytil do n\u00f4t a\u00a0po\u010das b\u00farliv\u00fdch \u010dias odchodu \u0161tudentov bratislavsk\u00e9ho ev. l\u00fdcea na protest vyl\u00fa\u010denia \u013d. \u0160t\u00fara z\u00a0radov jeho profesorov do Levo\u010de\u00a0 vlo\u017eil do partit\u00fary nov\u00fd text Janka Matu\u0161ku Ponad Tatrou bl\u00fdska, z\u00a0ktorej sa nesk\u00f4r stala slovensk\u00e1 \u0161t\u00e1tna hymna. Zborov\u00fd far\u00e1r Daniel Duraj priv\u00edtal host\u00ed, medzi ktor\u00fdmi bolo po\u010detn\u00e9 duchovenstvo z\u00a0regi\u00f3nu na \u010dele so seniorom\u00a0 Jozefom Pacekom, ako aj z\u00e1stupcov Matice slovenskej s\u00a0predsedom Mari\u00e1nom Ge\u0161perom. Pr\u00edtomn\u00ed boli aj hostia z\u00a0Cinkoty v\u00a0Budape\u0161ti, potomkovia p\u00f4vodn\u00fdch slovensk\u00fdch vys\u0165ahovalcov z\u00a0Hornej a\u00a0Dolnej Mi\u010dinej. Sl\u00e1vnostn\u00fd akt odhalenia pam\u00e4tnej tabule vykonali senior\u00e1tna dozorky\u0148a Viera Kadlecov\u00e1 a\u00a0predseda Matice slovenskej Mari\u00e1n Ge\u0161per. Starosta obce Ivan Len\u00e1r n\u00e1sledne vyzdvihol tento historick\u00fd akt\u00a0 a\u00a0po\u010fakoval sa v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed sa r\u00f4znym sp\u00f4sobom podie\u013eali na pr\u00edprave a\u00a0realiz\u00e1cii podujatia.<\/p>\n

Potom u\u017e v\u00a0kostole pokra\u010dovala spomienkov\u00e1 sl\u00e1vnos\u0165 \u00a0ve\u010dernou bohoslu\u017ebou a\u00a0kult\u00farnym programom. V\u00fdznamn\u00ed hostia predniesli pr\u00edhovory, podujatie svoj\u00edm spevom r\u00e1mcoval spev\u00e1cky zbor Hron pod veden\u00edm dirigenta Petra Bibzu, predstavili sa aj herci mati\u010dn\u00e9ho divadla Peter Vrl\u00edk a\u00a0Peter Schvantner, ktor\u00ed interpretovali \u201epomyseln\u00fd\u201c dial\u00f3g medzi bratmi\u00a0 Augustom Horislavom a\u00a0mlad\u0161\u00edm Eugenom o\u00a0ich vz\u0165ahu k\u00a0rodisku a\u00a0najm\u00e4 o\u00a0ich priate\u013estve s\u00a0Andrejom Sl\u00e1dkovi\u010dom. In\u0161talovan\u00e1 bola aj v\u00fdstava o\u00a0\u017eivote a\u00a0diele tohto v\u00fdznamn\u00e9ho rod\u00e1ka (autorka Jana Borgu\u013eov\u00e1). E\u0161te pred sl\u00e1vnos\u0165ou bol o\u00a0tomto \u00a0rod\u00e1kovi do v\u0161etk\u00fdch dom\u00e1cnost\u00ed obce doru\u010den\u00fd bulletin s\u00a0jeho podrobn\u00fdm \u017eivotopisom a\u00a0obrazovou dokument\u00e1ciou.<\/p>\n

Vyvrcholen\u00edm spomienky malo by\u0165 uvedenie zborov\u00e9ho erbu pod\u013ea n\u00e1vrhu hlavn\u00e9ho heraldika SR, prapravnuka Augusta Horislava Kr\u010dm\u00e9ryho(!) Ladislava Vrte\u013ea, ktor\u00e1 sa neuskuto\u010dnila pre jeho n\u00e1hlu chorobu. Tento akt bol presunut\u00fd na november.<\/p>\n

Bohat\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 na spomienkovej sl\u00e1vnosti potvrdzuje, \u017ee st\u00e1le m\u00e1me pr\u00edle\u017eitos\u0165 vraca\u0165 sa do minulosti a\u00a0z\u00edskava\u0165 z\u00a0nej in\u0161pir\u00e1ciu pre s\u00fa\u010dasnos\u0165 i\u00a0bud\u00facnos\u0165.<\/p>\n

\u017divotn\u00e1 cesta<\/strong><\/h3>\n

Roku 1815 za\u010dal svoju cirkevn\u00fa misiu v\u00a0Hornej Mi\u010dinej ev. k\u0148az Jozef Kr\u010dm\u00e9ry. Spolu s\u00a0man\u017eelkou M\u00e1riou, rod. Obrcianovou, poch\u00e1dzali z\u00a0Nemeckej (dnes Partiz\u00e1nskej ) \u013dup\u010de a\u00a0zotrvali tu 25 rokov – a\u017e do smrti Jozefa Kr\u010dm\u00e9ryho 9. marca 1840. Do ich rodiny postupne pribudlo sedem potomkov: J\u00falius Kornel (1821), Teodor Augustus (1822), Cec\u00edlia Jozef\u00edna (1824), Fridrich Viliam (1826 \u2013 zomrel v\u00a0nasleduj\u00facom roku), Fridrich Viliam (1828), Eugen Rudolf Matej (1830), Emil Pavol (1834). Z\u00a0nich dvaja \u2013 August Horislav a\u00a0Eugen sa zap\u00edsali do dej\u00edn n\u00e1rodnej kult\u00fary.<\/p>\n

Druhoroden\u00fd potomok August Horislav Kr\u010dm\u00e9ry (*1. 11. 1822) postupne nadob\u00fadal vzdelanie na gymn\u00e1ziu v\u00a0Banskej Bystrici a\u00a0Gemeri, od roku 1836 na l\u00fdceu v\u00a0Banskej \u0160tiavnici. V\u00a0roku 1838 sa zap\u00edsal na ev. l\u00fdceum v\u00a0Bratislave a\u00a0tam sa dostal do spolo\u010dnosti formuj\u00facej sa \u0161t\u00farovskej gener\u00e1cie. (Na pam\u00e4tnej tabuli \u0161tudentov ev. l\u00fdcea v\u00a0Bratislave je zap\u00edsan\u00e9 aj meno Augusta Kr\u010dm\u00e9ryho<\/em>) Ako \u0161tudent sa zvidite\u013enil vo vyp\u00e4t\u00fdch chv\u00ed\u013each po prepusten\u00ed \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara z\u00a0profesorsk\u00e9ho miesta koncom roku 1843, ke\u010f na protest proti tomu jeho spolu\u017eiak Janko Mat\u00fa\u0161ka nap\u00edsal na n\u00e1pev \u013eudovej piesne Kopala studienku, pozerala do nej slov\u00e1 bud\u00facej slovenskej hymny Ponad Tatrou bl\u00fdska<\/em>. August H. Kr\u010dm\u00e9ry ako prv\u00fd zaznamenal text do notovej osnovy. (V\u00a0N\u00e1rodnej rade SR je pri \u0161t\u00e1tnych symboloch umiestnen\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea, zachyt\u00e1vaj\u00faca hist\u00f3riu vzniku slovenskej hymny. Nech\u00fdba na nej ani meno Augusta Horislava Kr\u010dm\u00e9ryho.<\/em>)<\/p>\n

N\u00e1sledne odi\u0161iel ukon\u010di\u0165 \u0161t\u00fadi\u00e1 na Univerzitu Martina Lutherado nemeck\u00e9ho Halle (1844). A\u00a0potom u\u017e nasledovala jeho p\u00fa\u0165 v\u00a0slu\u017eb\u00e1ch ev. cirkvi \u2013 po trojro\u010dnom p\u00f4soben\u00ed ako vychov\u00e1vate\u013e, kapl\u00e1n v\u00a0Tisovci a\u00a0Vrbici sa roku 1848 stal far\u00e1rom v\u00a0Liptovskom Sv. Mikul\u00e1\u0161i. Boli to v\u0161ak revolu\u010dn\u00e9 roky, preto za\u010diatkom\u00a0 r. 1849 bol pre n\u00e1rodne orientovan\u00e9 n\u00e1zory a\u00a0\u010diny v\u00e4znen\u00fd pol roka v\u00a0Debrec\u00edne. Po prepusten\u00ed sa vr\u00e1til do Liptovsk\u00e9ho Sv. Mikul\u00e1\u0161a, kde p\u00f4sobil a\u017e do roku 1854.<\/p>\n

    \n
  1. febru\u00e1ra 1855 bol zvolen\u00fd za far\u00e1ra v\u00a0Hronseku, kde \u00fa\u010dinkoval cel\u00fdch 19 rokov. V\u00a0man\u017eelstve s\u00a0Em\u00edliou Zuzanou, rod. Gryllusovou, sa im narodilo \u0161es\u0165 det\u00ed: Bo\u017eena (1856), Elena (1858), Miloslav (1860), August Vatroslav (1862), Jozef Borivoj \u0160tefan (1865), Vladim\u00edr (1873). Z\u00a0nich dvaja synovia (August a\u00a0Jozef)\u00a0 sa v\u00a0dospelosti vys\u0165ahovali do USA.<\/li>\n<\/ol>\n

    (Ulica v\u00a0Hronseku, kde sa nach\u00e1dza artikul\u00e1rny kostol a\u00a0fara, je pomenovan\u00e1 po Augustovi Horislavovi Kr\u010dm\u00e9rym.)<\/em><\/p>\n

    V\u00a0tom \u010dase sa okrem in\u00e9ho pri\u010dinil o\u00a0osamostatnenie cirkevn\u00e9ho zboru v\u00a0Bad\u00edne, kde v\u00a0roku 1874 prevzal miesto far\u00e1ra a zotrval tu a\u017e do svojej smrti 9. marca 1891. Miesto posledn\u00e9ho odpo\u010dinku Augusta Horislava Kr\u010dm\u00e9ryho je na bad\u00ednskom cintor\u00edne. Na novej budove ev. fary (postavenej na mieste p\u00f4vodnej),\u00a0 je osaden\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea a\u00a0pri\u013eahl\u00e1 ulica nesie jeho meno.<\/p>\n

    Hudobn\u00e1 a\u00a0zberate\u013esk\u00e1 pr\u00e1ca<\/strong><\/h3>\n

    Popri cirkevn\u00fdch povinnostiach sa August Horislav Kr\u010dm\u00e9ry priebe\u017ene venoval publikovaniu \u013eudov\u00fdchovn\u00fdch \u010dl\u00e1nkov, spr\u00e1v o\u00a0kult\u00farnom \u017eivote, n\u00e1rodopisn\u00fdch pr\u00edspevkov a\u00a0prekladov. Spolu s\u00a0J\u00e1nom Kadav\u00fdm vydali kalend\u00e1r \u017divena (1853) a\u00a0roku 1862 redigoval hudobn\u00fa pr\u00edlohu \u010dasopisu Sokol – Hlahol. V\u00a0duchu \u0161t\u00farovsk\u00fdch po\u017eiadaviek vyzval v\u00a0roku 1862 v\u00a0Pe\u0161\u0165bud\u00ednskych vedomostiach zbiera\u0165 a\u00a0upravova\u0165 slovensk\u00e9 \u013eudov\u00e9 piesne. On s\u00e1m ako hudobne zdatn\u00fd spracoval viacero piesn\u00ed, ktor\u00e9 boli zverejnen\u00e9 v\u00a0Kadav\u00e9ho zbierke Slovensk\u00e9 spevy I (Martin, 1892) \u2013 53 \u013eudov\u00fdch piesn\u00ed a v\u00a0Chr\u00e1stekovom Sborn\u00edku slovensk\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch piesn\u00ed (Viede\u0148, 1870) \u2013 77 \u013eudov\u00fdch piesn\u00ed.<\/p>\n

    August Horislav Kr\u010dm\u00e9ry ako hudobn\u00fd skladate\u013e komponoval aj vlastn\u00e9 piesne, ktor\u00e9 mali\u00a0 \u0161irok\u00fa p\u00f4sobnos\u0165 a\u00a0zohrali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu \u00a0n\u00e1rodnouvedomovacom procese v\u00a0\u010dase zv\u00fd\u0161en\u00e9ho n\u00e1rodnostn\u00e9ho \u00fatlaku. Skomponoval men\u0161ie klav\u00edrne skladby ako \u0161tvorylka Slovenka, polky Vila i\u00a0Rusalka a\u00a0in\u00e9. V\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0mlad\u0161\u00edm bratom Eugenom, ktor\u00fd bol v\u00fdznamn\u00fdm kn\u00edhkupcom a\u00a0vydavate\u013eom v\u00a0Banskej Bystrici, zostavili a\u00a0vydali Slovensk\u00fd spolo\u010densk\u00fd spevn\u00edk (Bansk\u00e1 Bystrica, 1871).<\/p>\n

    Najm\u00e4 v\u00a0\u010dase pobytu v\u00a0Hronseku sa Kr\u010dm\u00e9ry \u010dasto stret\u00e1val s\u00a0priate\u013eom Andrejom Sl\u00e1dkovi\u010dom z\u00a0ne\u010falej Radvane. Okrem spolupr\u00e1ce v\u00a0cirkevnej a\u00a0n\u00e1rodnej pr\u00e1ci si boli bl\u00edzki aj v\u00a0rodinn\u00fdch kontaktoch. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee Sl\u00e1dkovi\u010d sa v\u00a0kore\u0161podencii s\u00a0Kr\u010dm\u00e9rym podpisoval Andrej, v\u00a0listoch in\u00fdm iba ako Braxatoris. (Po smrti A. Sl\u00e1dkovi\u010da si r. 1879 jeho syn Milo\u0161\u00a0 zobral za man\u017eelku Kr\u010dm\u00e9ryho dc\u00e9ru Elenu.)<\/em><\/p>\n

    Pri jednej n\u00e1v\u0161teve v Hronseku na\u0161iel Andrej Sl\u00e1dkovi\u010d\u00a0 duma\u0165 Kr\u010dm\u00e9ryho nad partit\u00farou skladby, ktor\u00e1 mala text v\u00a0nemeckom jazyku. Sl\u00e1dkovi\u010d pohotovo zareagoval \u2013 n\u00e1pev sa mu p\u00e1\u010dil, a\u00a0tak z\u00a0hlavy za\u010dal tvori\u0165 slovensk\u00fd text. Kr\u010dm\u00e9ry o\u010daren\u00fd s\u00fahlasil. Asi takto sa zachoval pr\u00edbeh o\u00a0zrode v\u00fdznamnej hymnickej piesne s\u00a0n\u00e1zvom Hoj\u017ee, Bo\u017ee<\/em> v\u00a0pam\u00e4ti Sl\u00e1dkovi\u010dovho syna Martina. Piese\u0148 sa spieva podnes pri v\u00fdznamn\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach a\u00a0je kr\u00e1snou uk\u00e1\u017ekou spolupr\u00e1ce dvoch v\u00fdznamn\u00fdch mu\u017eov \u0161t\u00farovskej gener\u00e1cie.<\/p>\n

    Tu treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee Eugen Kr\u010dm\u00e9ry v\u00a0roku 1861 vydal vo svojom vydavate\u013estve aj Sobran\u00e9 spisy Andreja Sl\u00e1dkovi\u010da<\/em>, kde zverejnil aj Sl\u00e1dkovi\u010dov spom\u00ednan\u00fd text pod n\u00e1zvom Piese\u0148 .<\/p>\n

    Pokra\u010dovanie rodu Kr\u010dm\u00e9ryovcov a\u00a0ich pr\u00ednos do n\u00e1rodn\u00e9ho a\u00a0kult\u00farneho \u017eivota Slovenska <\/strong><\/h3>\n

    \u0160iroko rozvetven\u00e1 rodina Kr\u010dm\u00e9ryovcov sa v\u00fdznamne zap\u00edsala do slovenskej n\u00e1rodnej a\u00a0kult\u00farnej hist\u00f3rie. Dokumentuje to aj dobov\u00e1 rodinn\u00e1 fotografia (okolo roku 1890). Stojaci z\u013eava: syn Jozef Kr\u010dm\u00e9ry, dc\u00e9ra Bo\u017eena Kr\u010dm\u00e9ry, syn August Kr\u010dm\u00e9ry,\u00a0 nevesta O\u013ega Kr\u010dm\u00e9ry, rod. Pet\u00e9nyi, Miloslav Kr\u010dm\u00e9ry. Sediaci z\u013eava: man\u017eelka syna Jozef Kr\u010dm\u00e9ryho rod. E\u0151rd\u0151ghov\u00e1, man\u017eelka Augusta H. Kr\u010dm\u00e9ryho Em\u00edlia Kr\u010dm\u00e9ry rod. Gryllus, August Horislav Kr\u010dm\u00e9ry, dc\u00e9ra Elena Braxatorisov\u00e1, rod. Kr\u010dm\u00e9ry, za\u0165 Milo\u0161 Braxatoris. Deti vpredu z\u013eava:\u00a0 syn Vladim\u00edr Kr\u010dm\u00e9ry, vnuk\u00a0 Alexander Kr\u010dm\u00e9ry, Osk\u00e1r Braxatoris (?) .<\/p>\n

    Najm\u00e4 v\u00a0priamej l\u00ednii po tre\u0165om potomkovi Miloslavovi sa v\u00fdznamne podie\u013eali na rozv\u00edjan\u00ed kult\u00farneho \u017eivota a\u00a0uveden\u00e1 vetva je \u017eiv\u00e1 podnes!<\/p>\n

    Syn Miloslav Kr\u010dm\u00e9ry<\/strong>\u00a0 (14. 5. 1860 Hronsek \u2013 4.11.1902 Jasenov\u00e1 ), ev. far\u00e1r, redaktor, hudobn\u00fd skladate\u013e, priekopn\u00edk po\u013enohospod\u00e1rskej osvety na Orave. Bol tajomn\u00edkom Tranoscia, skladal zbory a\u00a0piesne na slov\u00e1 slovensk\u00fdch b\u00e1snikov.<\/p>\n

    Vnuk \u0160tefan Kr\u010dm\u00e9ry<\/strong> (26.12.1892 Mo\u0161ovce\u00a0 —\u00a0 17.2.1955 Pezinok), b\u00e1snik, historik, publicista, organiz\u00e1tor n\u00e1rodn\u00e9ho \u017eivota, spr\u00e1vca Matice slovenskej.<\/p>\n

    Pravnu\u010dka Jela Kr\u010dm\u00e9ry Vrte\u013eov\u00e1<\/strong> (7.1.1924 Martin \u2013 4.112021 Bratislava), opern\u00e1 spev\u00e1\u010dka, prekladate\u013eka, opern\u00e1 libretistka, dramaturgi\u010dka SND.<\/p>\n

    Prapravnuk Ladislav Vrte\u013e<\/strong> ( nar. 3.4.1953 Bratislava),v\u00fdznamn\u00fd archiv\u00e1r, hlavn\u00fd heraldik SR, Herold Slovensko, vytvoril nov\u00fd erb, vlajku a\u00a0prezidentsk\u00fa \u0161tandardu SR.<\/p>\n

    Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 pr\u00e1vom hrd\u00e1 na v\u00fdznamn\u00e9ho rod\u00e1ka, ktor\u00fd sa v\u00fdrazne pri\u010dinil o\u00a0rozvoj n\u00e1rodn\u00e9ho a\u00a0kult\u00farneho \u017eivota v\u00a019. storo\u010d\u00ed. Jeho potomkovia v\u00a0neuverite\u013en\u00fdch piatich nasleduj\u00facich gener\u00e1ci\u00e1ch ho d\u00f4stojne nasledovali a\u00a0nasleduj\u00fa, \u010d\u00edm prispievaj\u00fa k\u00a0odkazu Augusta Horislava Kr\u010dm\u00e9ryho podnes!<\/p>\n

     <\/p>\n

    Jana Borgu\u013eov\u00e1<\/p>\n

     <\/p>\n

     <\/p>\n