{"id":3847,"date":"2023-08-18T17:21:03","date_gmt":"2023-08-18T15:21:03","guid":{"rendered":"https:\/\/www.hornamicina.eu\/web\/?page_id=3847"},"modified":"2023-08-18T17:34:12","modified_gmt":"2023-08-18T15:34:12","slug":"730-vyrocie-obce-horna-micina","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.hornamicina.eu\/web\/730-vyrocie-obce-horna-micina\/","title":{"rendered":"730. v\u00fdro\u010die obce Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1"},"content":{"rendered":"

Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 <\/strong>v minulosti a s\u00fa\u010dasnosti<\/strong><\/h2>\n

k 730. v\u00fdro\u010diu prvej p\u00edsomnej zmienky<\/em><\/p>\n

N\u00e1zvy:\u00a0<\/strong>Terra Mike, Terra comitis Mike, Lehatha, Mikelyhota, Mikefalva, Micafalw, Miczinaves, Mitchina.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Pr\u00edrodn\u00e9 pomery<\/strong><\/h3>\n

Obec Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 je situovan\u00e1 6 km na juh od okresn\u00e9ho mesta Bansk\u00e1 Bystrica. Nach\u00e1dza sa v\u00a0z\u00e1padnej \u010dasti Slovensk\u00e9ho Rudohoria vo Zvolenskej kotline, v\u00a0doline Mi\u010dinsk\u00e9ho potoka. Nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka obce je 432 m, okolie m\u00e1 pahorkatinov\u00fd a\u017e vrchovinn\u00fd r\u00e1z a\u00a0patr\u00ed k\u00a0Bystrickej vrchovine. Najvy\u0161\u0161\u00edm vrchom je Kozlinec (704 m).<\/p>\n

Geologick\u00e9 podlo\u017eie tvoria bridlice, dolomity, andezity a\u00a0\u0161trky. Okolie obce je preva\u017ene zalesnen\u00e9, prevl\u00e1daj\u00fa bukov\u00e9 lesy. Na vrchu Kozlinec sa nach\u00e1dza chr\u00e1nen\u00e9 n\u00e1lezisko duba plstnat\u00e9ho, chr\u00e1nen\u00e9\u00a0 \u00fazemie m\u00e1 rozlohu 25,62 ha.<\/p>\n

Ne\u010faleko susednej obce Doln\u00e1 Mi\u010din\u00e1 sa nach\u00e1dzaj\u00fa zn\u00e1me Mi\u010dinsk\u00e9 travert\u00edny, pr\u00edrodn\u00fd \u00fatvar vyhl\u00e1sen\u00fd v\u00a0roku 1979 za chr\u00e1nen\u00fd – na rozlohe 4,6 ha je zachovan\u00fd syst\u00e9m pramen\u00edsk miner\u00e1lnych v\u00f4d. Pestros\u0165ou typov patr\u00ed tento travert\u00ednov\u00fd \u00fatvar medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie na Slovensku.<\/p>\n

\u00a0<\/strong>\"\"<\/a>Hist\u00f3ria<\/strong><\/h3>\n

Os\u00eddlenie Mi\u010dinskej doliny s\u00favis\u00ed s\u00a0os\u00edd\u013eovan\u00edm historickej lokality Zvolensk\u00e9ho lesa. Najstar\u0161\u00ed doteraz zn\u00e1my n\u00e1lez z Mi\u010dinskej doliny poch\u00e1dza z\u00a0Hornej Mi\u010dinej, \u010das\u0165 H\u00e1jny diel, kde boli n\u00e1jden\u00e9 neolitick\u00e9 \u00fa\u0161tepy<\/p>\n

Oblas\u0165 sa hustej\u0161ie os\u00edd\u013euje a\u017e po tat\u00e1rskom vp\u00e1de (1241-2), ke\u010f prich\u00e1dzaj\u00fa sask\u00ed aj dom\u00e1ci osadn\u00edci. Pravdepodobne s\u00a0touto koloniza\u010dnou vlnou s\u00favis\u00ed aj vznik Hornej Mi\u010dinej. Osadn\u00edci prich\u00e1dzali z\u00a0juhu, z\u00a0doliny Hrona, v\u00a013. storo\u010d\u00ed zakladali osady. V\u00a0roku 1250 z\u00edskal ryb\u00e1r Rad\u00fan (Radvansk\u00fd) \u010das\u0165 \u00fazemia na sever od zvolensk\u00e9ho hradu. Jeho syn Mike (Myke) sa u\u017e v\u00a0roku 1293 spom\u00edna ako majite\u013e pozemku (terra Mike). Je to prv\u00e1 spr\u00e1va o\u00a0osade Mi\u010din\u00e1, po\u010dn\u00fac t\u00fdmto rokom bolo \u00fazemie obce trvalo os\u00eddlen\u00e9. \u010eal\u0161ia historick\u00e1 spr\u00e1va je z roku 1300 a\u00a0u\u017e spom\u00edna Mi\u010din\u00fa ako panstvo, ktor\u00e9 malo vystavan\u00fd kostol, zasv\u00e4ten\u00fd sv. Michalovi Archanjelovi. A\u017e do roku 1484 bol mi\u010dinsk\u00fd kostol f\u00edliou fary v\u00a0\u010cer\u00edne.<\/p>\n

\"\"<\/a>Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 vznikla ako poddansk\u00e1 obec, jej obyvatelia platili d\u00e1vky zemep\u00e1novi. Boli to potomkovia Miku, teda rodina Mi\u010dinsk\u00fdch. Ke\u010f v\u00a0roku 1561 J\u00e1nom Mi\u010dinsk\u00fdm vymrel rod po me\u010di, majetok pre\u0161iel na dc\u00e9ru Martu, vydat\u00fa za Mikul\u00e1\u0161a Benick\u00e9ho. Tak pri\u0161la do Mi\u010dinskej doliny rodina Benick\u00fdch. V\u00a0okol\u00ed Mi\u010dinej sa Turci objavili v\u00a0roku 1575, ale vyrabovali ju a\u017e v\u00a0roku 1599 a\u00a0a\u017e do roku 1657 im odv\u00e1dzala poplatky. V\u00a0d\u00f4sledku toho, \u017ee rod Benick\u00fdch dedi\u010dne zast\u00e1val \u00farad pod\u017eupana Zvolenskej \u017eupy, jeho s\u00eddlo v\u00a0Hornej Mi\u010dinej sa v\u00a0istom zmysle st\u00e1va aj centrom \u017eupy.<\/p>\n

V\u00a016. storo\u010d\u00ed sa pravdepodobne cez Bansk\u00fa Bystricu dostalo u\u010denie dr. Martina Luthera do okolit\u00fdch obc\u00ed a v\u00a0roku 1561 sa katol\u00edcka fara zmenila na evanjelick\u00fa. Kostol patril evanjelikom a\u017e do roku 1671. Mi\u010dinsk\u00e1 vetva rodiny Benick\u00fdch sa v\u0161ak vr\u00e1tila do katol\u00edckej cirkvi a pod\u013ea z\u00e1sady \u010die panstvo toho n\u00e1bo\u017eenstvo <\/em>sa fara vr\u00e1tila katol\u00edkom. N\u00e1sledn\u00e9 konfesion\u00e1lne konflikty priniesli v\u00a0obci nieko\u013eko krvav\u00fdch udalost\u00ed.<\/p>\n

Po toleran\u010dnom patente roku 1781 si evanjelici v\u00a0Hornej Mi\u010dinej mohli postavi\u0165 vlastn\u00fd kostol (pozemok daroval Vlk Benick\u00fd), fara bola dokon\u010den\u00e1 1786, patrili pod \u0148u f\u00edlie v\u00a0M\u00f4l\u010di, Dolnej Mi\u010dinej a\u00a0\u010cer\u00edne.<\/p>\n

V\u00a0roku 1861 bola rodine Benick\u00fdch vr\u00e1ten\u00e1 pansk\u00e1 p\u00f4da, ktor\u00e1 im bola predt\u00fdm skonfi\u0161kovan\u00e1. Postupne sa v\u0161ak pres\u00favala do Budape\u0161ti a\u00a0ich majetky z\u00edskala\u00a0 banskobystrick\u00e1 podnikate\u013esk\u00e1 rodina Heritzovcov. Mi\u010dinsk\u00fd ve\u013ekostatok zverili spr\u00e1vcovi, kde napr. v\u00a0roku 1912 zamestn\u00e1vali 19 \u013eud\u00ed.<\/p>\n

\"\"<\/a>Rok 1848 bol prelomov\u00fd vo vlastn\u00edckych vz\u0165ahoch slovensk\u00fdch ro\u013en\u00edkov. Z\u00e1kladnou zlo\u017ekou slovensk\u00e9ho ro\u013en\u00edctva sa stali b\u00fdval\u00ed urb\u00e1rski poddan\u00ed. V\u00a0Hornej Mi\u010dinej bola preveden\u00e1 komas\u00e1cia a\u017e v\u00a0rokoch 1862 \u2013 9. Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 postupne dostala nov\u00fa tv\u00e1r, v\u00a0obci za\u010dali hospod\u00e1ri\u0165 nov\u00e9 gazdovstv\u00e1, v\u00a0roku 1870 si zalo\u017eili aj tzv. Vz\u00e1jomn\u00fa pomocnicu na preklenutie nedostatku pe\u0148az\u00ed. V\u00a0Hornej Mi\u010dinej sa darilo produkova\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo po\u013enohospod\u00e1rskych produktov, hovorilo sa o\u00a0nej ako o\u00a0komore okresu<\/em>.<\/p>\n

Obyvatelia obce boli zasiahnut\u00ed aj udalos\u0165ami 1. svetovej vojny, takmer 30 mu\u017eov narukovalo do arm\u00e1dy, ostatn\u00ed sa museli zapoji\u0165 do z\u00e1sobovania. Na n\u00e1sledky vojnov\u00fdch udalost\u00ed zahynulo vy\u0161e 20 mu\u017eov. Na ich po\u010des\u0165 bol roku 1938 vybudovan\u00fd pomn\u00edk v\u00a0centre obce.<\/p>\n

\"\"<\/a>Po\u010das I. \u010cSR sa obec postupne konsolidovala a\u00a0mohla pom\u00fd\u0161\u013ea\u0165 na obecn\u00e9 invest\u00edcie, napr. na v\u00fdstavbu vodovodu. Prv\u00fd obchod vznikol v\u00a0roku 1919 \u2013 Potravn\u00e9 dru\u017estvo. Po\u0161ta bola otvoren\u00e1 e\u0161te v\u00a0roku 1912, v\u00a0roku 1932 bolo zaveden\u00fd obecn\u00fd telef\u00f3n na not\u00e1rskom \u00farade. V\u00a0obci mal na\u010falej s\u00eddlo obvodn\u00fd not\u00e1rsky \u00farad, diferencoval sa aj politick\u00fd \u017eivot. Prioritou v\u0161ak zostala pr\u00e1ca v\u00a0po\u013enohospod\u00e1rstve. V\u00a0roku 1935 sa formou n\u00fadzovej pr\u00e1ce stavala cesta z\u00a0Hornej Mi\u010dinej do M\u00f4l\u010de (5 km).<\/p>\n

Zauj\u00edmavos\u0165ou bola v\u00fdroba plesniv\u00e9ho syra (od roku 1883) bryndziarom Burkhardtom, liehovar a\u00a0rafin\u00e9ria (1936-40).<\/p>\n

Po vyhl\u00e1sen\u00ed Slovenskej republiky roku 1938 sa situ\u00e1cia v\u00a0obci radik\u00e1lne nezmenila aj v\u010faka excentrickej polohe vo\u010di hlavn\u00fdm dopravn\u00fdm tepn\u00e1m. V\u00a0obdob\u00ed SNP sa najm\u00e4 mu\u017ei podie\u013eali na zabezpe\u010dovac\u00edch pr\u00e1cach. V\u00a0r\u00e1mci povol\u00e1vacieho rozkazu z\u00a0Hornej Mi\u010dinej so svojimi povozmi vyv\u00e1\u017eali mun\u00edciu zo Slovenskej \u013dup\u010de na Pra\u0161iv\u00fa. Odvelen\u00ed vojaci sa zapojili do povstaleck\u00fdch bojov. Po potla\u010den\u00ed Povstania z\u00a0Banskej Bystrice transportovali v\u00e4z\u0148ov a\u00a0zajatcov,\u00a0v\u00a0katastri obce ich zavra\u017edili a obete poh\u00e1dzali do troch masov\u00fdch hrobov. Obec bola potom dlho izolovan\u00e1, spojenie s\u00a0Banskou Bystricou bolo nedostato\u010dn\u00e9. Ke\u010f sa pribl\u00ed\u017eil front, za\u010dali sa opev\u0148ovacie pr\u00e1ce, obyvatelia kopali z\u00e1kopy. Po t\u00fd\u017edennom boji bola<\/p>\n

Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 osloboden\u00e1 23. marca 1945 vojakmi rumunskej arm\u00e1dy. Na po\u010des\u0165 obet\u00ed z\u00a0radov obyvate\u013eov obce bola odhalen\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea.<\/p>\n

Po roku 1945 bola aj v\u00a0Hornej Mi\u010dinej aktu\u00e1lna konfi\u0161k\u00e1cia ve\u013ekostatkov \u2013 Heritzovsk\u00e9 dedi\u010dstvo (dva ka\u0161tiele). Ich s\u00eddlo – ka\u0161tie\u013e bol postupne vyrabovan\u00fd a\u00a0zni\u010den\u00fd. Z\u00a0\u010dasti zachovan\u00e9 zostali hospod\u00e1rske budovy, ktor\u00e9 nesk\u00f4r vyu\u017e\u00edvalo dru\u017estvo. V\u00a0roku 1950 bol zru\u0161en\u00fd obvodn\u00fd not\u00e1rsky \u00farad a\u00a0spr\u00e1va obc\u00ed bola decentralizovan\u00e1. Do roku 1974 Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 e\u0161te spravovala matri\u010dn\u00fa agendu. Po tomto d\u00e1tume obec v\u00fdznamovo upadla, stala sa obcou ako ka\u017ed\u00e1 in\u00e1. Prist\u00fapilo sa k\u00a0elektrifik\u00e1cii obce (1949), pokra\u010dovalo sa vo v\u00fdstavbe vodovodu. Prv\u00e1 autobusov\u00e1 linka viedla z\u00a0Banskej Bystrice\u00a0 cez Horn\u00fa Mi\u010din\u00fa na Poniky 15. 12. 1947. V\u00a0roku 1956 bol obnoven\u00fd po\u0161tov\u00fd \u00farad. Ten trval do roku 1976, odvtedy chod\u00ed do obce pojazdn\u00e1 po\u0161ta. Nesk\u00f4r sa dobudovalo verejn\u00e9 osvetlenie, obecn\u00fd rozhlas, futbalov\u00e9 ihrisko, boli postaven\u00e9 aj prv\u00e9 dru\u017estevn\u00e9 byty. V\u00a0roku 1983 bola rekon\u0161truovan\u00e1 spolo\u010densk\u00e1 s\u00e1la s\u00a0posuvn\u00fdch h\u013eadiskom, v\u00a0ktorej sa hr\u00e1valo ochotn\u00edcke divadlo. Osvetov\u00e1 beseda zabezpe\u010dovala akt\u00edvny kult\u00farny \u017eivot pre ob\u010danov.<\/p>\n

\u00dastredn\u00fdm probl\u00e9mom sa stala ot\u00e1zka po\u013enohospod\u00e1rstva. Po schv\u00e1len\u00ed programu kolektiviz\u00e1cie bolo aj v\u00a0Hornej Mi\u010dinej zalo\u017een\u00e9 koncom roku 1949 dru\u017estvo 1. a\u00a02. typu. Po zv\u00fd\u0161enej agit\u00e1cii za\u010dalo novozalo\u017een\u00e9 JRD hospod\u00e1ri\u0165 1. janu\u00e1ra 1953. Za\u010diatky boli \u0165a\u017ek\u00e9, ale postupne sa za\u010dalo dru\u017estvu dari\u0165, v\u00a0roku 1973 do\u0161lo k\u00a0zl\u00fa\u010deniu s\u00a0Dolnou Mi\u010dinou. Po\u013enohospod\u00e1rska ve\u013ekov\u00fdroba d\u00e1vala pr\u00e1cu dvom stovk\u00e1m pracovn\u00edkov.<\/p>\n

V 80-tych rokov bola stavan\u00e1 viac\u00fa\u010delov\u00e1 budova, v\u00a0ktorej\u00a0 mala by\u0165 umiestnen\u00e1 existuj\u00faca\u00a0 \u0161kola, ale t\u00e1 bola zru\u0161en\u00e1 r. 1981 a\u00a0obci bolo odporu\u010den\u00e9 zriadi\u0165 v\u00a0nej matersk\u00fa \u0161kolu. Budovu dokon\u010dilo Stredoslovensk\u00e9 riadite\u013estvo spojov Bansk\u00e1 Bystrica roku 1985 pre svoje potreby.<\/p>\n

Po roku 1989 <\/strong><\/h3>\n

Po zmene vlastn\u00edckych pomerov pri\u0161la obec o\u00a0nieko\u013eko budov (aj vybudovan\u00fdch v\u00a0akcii Z), \u010do ovplyvnilo jej \u010fal\u0161ie fungovanie. Rozpadlo sa JRD, \u010do malo zasa vplyv na zamestnanos\u0165 v\u00a0obci. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00e1ceschopn\u00e9ho obyvate\u013estva doch\u00e1dza za pr\u00e1cou do Banskej Bystrice a\u00a0okolia. Obec nem\u00e1 \u017eiadne \u0161kolsk\u00e9 zariadenie. V\u00fdnimkou boli roky 1992 \u2013 3, ke\u010f tu bolo do\u010dasne umiestnen\u00e9 novovytvoren\u00e9 evanjelick\u00e9 gymn\u00e1zium so s\u00eddlom v\u00a0Banskej Bystrici.<\/p>\n

Horn\u00e1 Mi\u010din\u00e1 je v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti obec s\u00a0vlastnou samospr\u00e1vou s\u00a0po\u010dtom obyvate\u013eov cca 690.<\/p>\n

Nach\u00e1dza sa tu obchod so zmie\u0161an\u00fdm tovarom, pohostinstvo, s\u00eddlo tu m\u00e1 aj Urb\u00e1rske spolo\u010denstvo, TJ s\u00a0futbalov\u00fdm oddielom. Zo spolo\u010densk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed v\u00a0obci pracuje\u00a0 akt\u00edvna ZO Slovensk\u00e9ho zv\u00e4zu protifa\u0161istick\u00fdch bojovn\u00edkov. V roku 2017 bolo zriaden\u00e9 Centrum seniorov s\u00a0vlastn\u00fdm pl\u00e1nom \u010dinnosti.<\/p>\n

Za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010dia sa tu v\u00fdrazne roz\u0161\u00edrila v\u00fdstavba rodinn\u00fdch domov, dokon\u010dila sa aj dlho rozostavan\u00e1 bytovka.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u00a0<\/strong>V\u00fdznamn\u00e9 osobnosti<\/strong><\/h3>\n

\u00a0<\/strong>V\u00a0Hornej Mi\u010dinej p\u00f4sobili v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti slovenskej n\u00e1rodnej hist\u00f3rie.<\/p>\n